Práve som vyzliekla už štvrté šaty, ktoré mi boli malé a s povzdychom sledujem svoj obraz v zrkadle skúšobnej kabínky …
…bože, hnusím sa sama sebe. Nenávidím svoje telo. Vo všetkých šatách vyzerám strašne, už nikdy nebudem za peknú…Veď ako by som aj s týmto telom mohla. Tučným a nechutným. Komu by sa už len toto obrovské brucho páčilo…a tieto veľké stehná a zadok s celulitídou. Vyzerám ako vypasené prasa. Hanbím sa… Idem si kúpiť obrovskú čokoládovú zmrzlinu a nájdem si nejakú osvedčenú diétu.
Alebo.
…bože, zase si nemôžem kúpiť čo sa mi páči. Nesedí mi to, znovu som pribrala? A vlastne ani tento pohľad v zrkadle sa mi nepáči. Nechcem sa už takto cítiť. Mala by som asi začať niečo robiť. Vyhľadať pomoc, keď mi to samej nejde. A pritom to moje telo mi tak dobre slúži. Aj takéto väčšie sa veľmi snaží. A ja sa o neho vôbec nestarám. Ono so mnou zvládlo tak veľa. Všetky krivdy a starosti, boliestky na duši poctivo zahnané čokoládovou zmrzlinou. Dostalo sa z choroby a zotavilo sa po operácii, zvládlo ťažký pôrod. Za toľko mu vďačím, konečne si zaslúži moju úctu a starostlivosť k nemu. Už by som tu nebola, keby sa na mňa vykašľalo.
A ako sa na seba pozeráš do zrkadla ty? S úctou, či s nenávisťou? Prečo si to sťažujeme?
Kabinky jsou zlo! 😀
Ne, ale vážně. Při nákupech se taky občas rozčílím, když se snažím obléct si asi padesáté kalhoty a ony pořád ne ane sednout. Když ne přes zadek, tak přes pas. Koupit si kalhoty je pro mě vždycky úkol na půl roku! 😀
Dřív jsem na sebe byla naštvaná. Že mám široké boky a že nemám stehna jak párátka.
Dnes mám opět sem tam takový záchvěv, ale v posledních měsících se na sebe dívám jinak. Tak nějak s úctou. S úctou k tomu, co všechno moje tělo dokáže při cvičení, ale i během dne. ❤
Blogerka Klárka
To je krásne ako sa na seba pozeráš ♥ veľmi ma to teší 🙂
jasné, ja tiež nadávam v kabínkach 😀 ale ide o ten postoj k samému sebe 🙂 a následnej akcii. Nie nenávidieť sa, ale mať sa rád a práve preto pre seba niečo robiť 🙂
Ďakujem za komentár!